9. 

RODINNÁ A SOCIÁLNA POLITIKA

Slovensko už niekoľko desaťročí vykazuje stagnáciu vo vývoji pôrodnosti a posledné roky dokonca výrazný prepad.

Slovensko starne a takýto nepriaznivý vývoj demografickej krivky je hrozbou budúcnosti pre každý štát a národ. Je to niečo obdobné ako hrozba z klimatických zmien.

Každý zdravo a perspektívne vyvíjajúci sa štát či národ potrebuje vyvážený pozitívny rast demografických ukazovateľov, ak chce zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj krajiny a vytvoriť vo vlastnom štáte dôstojné podmienky na život všetkým generáciám.

Už teraz je tento problém alarmujúci. Doterajšie vládne garnitúry síce z času na čas problém pomenovali a konštatovali, no neboli schopné vypracovať dlhodobú stratégiu, ako tento negatívny jav zastaviť, prípadne zvrátiť.

Slovensko pomaly, ale isto vymiera. Má to množstvo príčin, ktoré keď vytvoria synergiu, dostaví sa negatívny výsledok.

Štát sa nemôže pasívne pozerať na túto demografickú hrozbu, lebo nás veľmi rýchlo dobehne, a už aj dobehla, a náprava bude veľmi náročná, dlhodobá a drahá.

Považujem túto hrozbu za veľmi vážnu a jednou z jej priorít je v rámci vízie Slovenska vypracovať dlhodobú stratégiu na odvrátenie tohto negatívneho trendu.

Plne si uvedomujeme, že bez aktívnej podpory štátu, premyslenej stratégie a koncepcie nie je možné existujúci stav zvrátiť.

Štát musí urýchlene predstaviť stratégiu podpory pôrodnosti, mladých rodín a využiť všetky dostupné nástroje na dosiahnutie tohto cieľa.

Stratégia musí vychádzať z vízie Slovenska a bude obsahovať mix riešení.

Stratégia je kombináciou napríklad týchto oblastí :

• nájomné bývanie,
• dostupnosť mladomanželskej pôžičky,
• príspevok pri narodení dieťaťa,
• materská dovolenka,
• materský príspevok,
• rodičovský príspevok,
• dostupnosť verejných predškolských zariadení,
• daňové bonusy na dieťa,
• stabilizácia mladých rodín v regióne,
• pracovné príležitosti pre mladé rodiny primerané ich vzdelaniu,

a ďalšie, ktoré mladým ľuďom uľahčia rozhodnutie mať dieťa, resp. deti.

Mladá rodina musí mať vytvorené v štáte také sociálne a ekonomické zázemie, že mať deti nebude pre rodinu existenčne neúnosné. Štát musí pochopiť, že mať deti sa oplatí.

Ak štát investuje do mladých rodín a pôrodnosti, náklady sa mu už v strednodobom horizonte niekoľkonásobne vrátia.

Táto vízia či stratégia okrem použitia už spomínaných nástrojov musí mať na pamäti aj celoplošné, symetrické uplatňovanie.

Okrem zvýšenia pôrodnosti by mali zohľadniť aj fakt, aby sa nám nevyľudňoval vidiek, aby sa mladé rodiny vracali do malých miest a obcí, možno aj tam, kde majú svoje korene a rodinné väzby.

Vidiek bude musieť opäť zažiariť detským úsmevom.

Mladá generácia a jej deti sú našou budúcnosťou, budúcnosťou regiónov Slovenska. Bez nich každá krajina stráca perspektívu a stáva sa neperspektívna.

Spravodlivá sociálna politika, sociálny zmier, dôstojný život pre všetky generácie musí byť Bibliou každej modernej spoločnosti.

Rozumná sociálna politika je základom dôstojného života a jeho trvale udržateľného rozvoja.

Doteraz ani jedna vláda neponúkla dlhodobú víziu sociálnej politiky štátu a tiež ani koncepciu trvale udržateľného mechanizmu, ktorý každému občanovi dokáže garantovať dôstojný život.

Sociálna politika za tie roky striedania vlád prechádzala turbulenciami, ktoré ju v konečnom dôsledku len destabilizovali.

Celý rad "opatrení" bolo populistických, nekoncepčných a už vôbec nie trvalo udržateľných.

Sociálna politika sa stala nástrojom politického boja, forma krátkodobého kupovania volebných hlasov, určitý nástroj korupcie jednotlivých sociálnych skupín.

Ak chceme zmeniť Slovensko, ak chceme aby sa Slovensko stalo vľúdnou krajinou pre všetkých občanov, pre všetky sociálne vrstvy, je nevyhnutné okamžite vypracovať dlhodobú koncepciu sociálnej politiky štátu.

Nie je možné, aby štát pripustil tak obrovské percento ľudí žijúcich v chudobe alebo na hranici chudoby, nie je možné, aby väčšina dôchodcov žila na hranici životného minima. Takto sa slušný a charakterný štát nespráva k svojim občanom.

Je to jeden z pilierov, na ktorom je nutné stavať.

Je až nepochopiteľné, ako sa stále prehlbujú regionálne rozdiely napr. v odmeňovaní pracovníkov za totožnú a rovnakú prácu. Aké sú veľké rozdiely v kvalite života v jednotlivých regiónoch.

Štát musí skončiť so nesystémovými sociálnymi balíčkami a tie nahradiť jasnou a profesionálnou architektúrou sociálneho systému z dlhodobého trvale udržateľného hľadiska.

Slovensko má toľko rôznych sociálne ohrozených skupín, ktoré sa môžu kedykoľvek pri malom negatívnom ekonomickom výkyve zo dňa na deň dostať pod hranicu chudoby. Politici pred tým zatvárajú oči, politicky krátkodobo korumpujú voliča a tvária sa ako tri čínske opice.

Okrem vypracovania dlhodobej stratégie na riešenie sociálnej politiky štátu bude nevyhnutné otvoriť témy, ako:

• nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily,
• chudoba dôchodcov,
• otázka výživného pre deti osamelých matiek a ich ochrana,
• mzdové regionálne rozdiely (za tú istú prácu),
• zodpovedne a transparentne sa postarať o hendikepované skupiny a zamedziť, aby sa prepadli pod hranicu chudoby,
• program výstavby sociálnych a nájomných bytov,
• vypracovať jasnú koncepciu budovania sociálnych zariadení, domovov dôchodcov, stacionárov a pod. na európskej úrovni,
• razantne zabrániť domácemu násiliu a nielen populisticky deklarovať opatrenia,
• vypracovať víziu riešenia rómskej populácie v súlade s európskymi štandardmi. Nie je možné na tento problém míňať stámilióny za tie roky a výsledok nula. Táto skúsenosť jasne hovorí, že štát zlyhal a investované milióny skončili úplne v iných vreckách. Aj v tomto prípade musí štát nekompromisne dbať na dodržiavanie medzinárodného Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Charty základných práv EÚ, nie je možné pred nimi a tiež pred problémami zatvárať oči. Práve naopak, urýchlene vypracovať v spolupráci so samosprávou akčný plán a začať ho čo najskôr realizovať. Aj tak je už pár hodín po dvanástej. Treba sa koncepčne začať venovať deťom a mladým zo sociálne odkázaných rodín v zmysle zásad uvedenej Charty. Sú to naše deti, ich osud je aj naším osudom, sme za ne zodpovední, tak to už konečne treba riešiť; a netýka sa to len rómskych detí,
• dotovanie rozvozu základných potravín pojazdnými predajňami do malých obcí a osád, bez tejto infraštruktúry ako služby vo verejnom záujme. Dostupnosť k základným potravinám, k pitnej vode, kanalizácii a pod. sú základné práva občanov civilizovanej spoločnosti.

A mnohé ďalšie opatrenia, ktoré už neznesú odklad.

Tieto politiky koncepčne aj ekonomicky musí sanovať štát v úzkej spolupráci s regiónmi, mestami a obcami. Pri jej tvorbe musí zohľadniť empirické poznania samosprávy, lebo tá problém pozná najlepšie, vedieť ho presne identifikovať a aj navrhnúť riešenia.

Vyvážená sociálna politika je vizitkou každej slušnej krajiny a my chceme, aby sa Slovensko stalo slušnou a korektnou krajinou pre všetkých jej občanov.